Domovom každého
človeka je jeho vlasť, ale jeho
kolískou je rodný kraj. Miesto,
kde prežil svoje detstvo v kruhu
najbližších, kde sa rodili jeho
plány a sny do budúcnosti. Na
toto miesto sa s láskou neustále
vracia a skúma premeny neustálej
práce predchádzajúcich generácii
i súčasníkov. Pre mnohých
Laškovčanov je touto kolískou
práve obec Laškovce. Už od
pradávna kladie generácia po
generácii ruky na túto zem,
s láskavým srdcom vštepuje do
sŕdc detí úctu k všetkému
živému, lásku k malému kúsku
zeme, ktorý už 700 rokov môžu
nazývať ich kolískou, rodiskom,
miestom snov a neopakovateľných
chvíľ, možno i naplnených
očakávaní.
Malebná obec
Laškovce
leží uprostred Východoslovenskej
nížiny, vedľa riečky Duša, v
nadmorskej výške okolo 116 m.
n.m.. Obec vznikla ako
slovienska, slovenská dedina
ešte pre 11. storočím, no prvé
písomné správy o obci pochádzajú
až zo 14. storočia. Doteraz
najstaršia známa písomná zmienka
o Laškovciach pochádza z roku
1310, pričom dedina sa
v tejto latinskej listine
spomína ako Lusk (v 14. – 17.
storočí ju zapisovali pod
latinským názvom Lask).
V uvedenom období bola obec
súčasťou dedičného majetku
šľachtického rodu Bogatradvan.
História obce pamätá
množstvo ťažkých a tragických
skúšok. Poznačili ju vojny, ale
aj vysťahovalectvo počas ktorého
odišlo z Laškoviec mnoho
pracovitých ľudí. Viackrát sa
stalo, že obec sa musela vzmáhať
od základu a vstávať z popola.
Vždy sa jej to však podarilo, za
čo môžeme ďakovať mozoľnatým
rukám našich dedov, otcov a
materí, ktoré svoje rodisko
znova a znova stavali.
Obec Laškovce s rozlohou
330 ha má v súčasnosti 510
obyvateľov. Disponuje veľmi
slušnou technickou
infraštruktúrou (vodovod,
elektrina, plyn), a aj
v občianskej vybavenosti sa
vyrovná mnohým väčším obciam.
V obci máme kultúrny dom,
základnú školu s 1. – 4.
ročníkom (pre starších žiakov
máme zriadený školský obvod so
ZŠ s MŠ Bracovce), dom smútku,
obchod s rozličným tovarom
a pohostinstvo. V obci sa
nachádza aj chránená kultúrna
pamiatka – gréckokatolícky
kostol z roku 1790, zrenovovaný
v roku 1922.
Traduje
sa, že na mieste kde teraz
stojí, stál drevený a ten bol
jeden z najstarších v okolí.
Novodobý chrám je zasvätený
Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
V súčasnosti sú Laškovce
spravované excurendo z farnosti
Pozdišovce a bývala farská
budova slúži ako Základná škola.
Oslavy 700.
výročia prvej písomnej zmienky
o našej obci sa začali v nedeľu
7. augusta
slávnostnou
svätou omšou v
grécko-katolíckom kostole. Po načerpaní duchovných síl
sa pozvaní hostia odobrali do
kultúrneho domu, kde bol pre ne
pripravený slávnostný kultúrny
program.
Sviatočný scenár
programu v preplnenej sále
kultúrneho domu začal úvodnými
piesňami hudobnej skupiny DUO
BIANCO pod vedením Milana
Petického z Michaloviec. Potom
nasledoval slávnostný príhovor
starostu obce Miroslava Baka,
v ktorom predstavil hosťom
a spoluobčanom súčasný život,
ale aj krátku históriu obce. V
závere svojho príhovoru
zdôraznil, že dedinu netvoria
len hory, riečky, cesta, domy,
stromy, ale najväčším jej
bohatstvom sú ľudia, ktorí
tvoria a píšu jej históriu,
ktorí zanechávajú svoju brázdu –
niekto plytkú, ale niekto veľmi
hlbokú a pri príležitosti týchto
jubilejných osláv obce ocenil
pamätnou plaketou obce tých
rodákov, ktorí stáli na jej
„čele“ - bývalých starostov.
Pamätná plaketa obce bola
udelená pánovi Michalovi
Hraškovi (in memoriál), pani
Anne Balogovej a pani Marte
Janovej. Po slávnostnom akte
nasledovali tri hudobné bloky
programu – v prvom sa predstavil
mužská folklórna skupina
Hnojňane z Mihaľovec, v druhom
bloku vystúpili Vranovskí
Heligonkári a v tretí blok
programu patril rómskej
folklórnej skupine Vienala
z obce Markovce. Oslavy
pokračovali v kultúrnom dome až
do 22. hodiny voľnou zábavou
spojenou s občerstvením
a vyvrcholili nádherným
ohňostrojom z budovy kultúrneho
domu.
Pri príležitosti 700.
výročia prvej písomnej zmienky o
našej obci boli vyhotovené rôzne
upomienkové predmety napr. taška
s erbom obce, perá, publikácia
o histórií našej obce, kalendáre
a iné. Tieto upomienkové
predmety dostali všetci pozvaní
občania našej obce.
Naša obec a
jej obyvatelia už veľa
preskákali. Naplno sa ich dotkli
všetky prevraty, všetky
spoločenské zmeny, hospodárske
krízy, vojny, povstanie,
povodne, požiare, víchrice,
závisť aj nenávisť..., ale aj
veľmi vzácne a krásne chvíle –
veľkého rozvoja a rozkvetu. Tak
spomíname a prajeme si, aby
obec Laškovce, vždy bola
krajšia, mala dobrých obyvateľov
a prekvitala v prírodnom i
spoločenskom bohatstve.
Vďaka Ti Bože za
hniezdočko rodné,
kde teplé ruky matiek hladia
deti,
tam najjasnejšie slnko svieti
a omamnú vôňu šíria kvety.
Je na svete mnoho divov, mnoho
krás,
no každý má len jednu matku,
a iba jeden rodný kraj.
Aj keby si preťal pupočnú šnúru,
čo ťa s ním spája,
nikdy nezacelí sa tá rana,
kus srdca vždy tu zanecháš.
Dedina rodná,
koľko generácií si už odchovala?
V starých kronikách je napísaná
zmienka,
že túto šíru, úrodnú rovinu
naši pra-prapredkovia pred 700
rokmi dostali do vienka.
Tu prežívali mnohé chladné zimy
i horúce letá.
Nuž každá hruda tejto zeme,
potom našich predkov skropená,
nech nám je svätá.
Nech naše 700-ročné Laškovce
ešte dlhé-dlhé roky, ba stáročia
do krás rastú,
a nech tu prebýva svornosť,
láska a šťastie.
|